Maľby Lukáša Pažitku sa vo svojej genéze od začiatku vyznačovali tlmeným, kultivovaným a mimoriadne originálnym kolorizmom v nezvyčajných škálach, v nevídaných akordoch, v harmónii a disharmónii. V jeho tvorbe prevláda záujem o žáner krajinomaľby, kde vytvára osobité farebné ekvivalenty videného smerujúce k hlbokému subjektívnemu farebnému výrazu zažitého a precíteného motívu.

V priebehu rozvíjania týchto tendencií sa jeho rukopisné spracúvanie malieb premieňalo a osamostatňovalo, až dospelo k dnešným zjednodušeným polychrómnym podobám.  Môžeme tak sledovať prerod z pôvodne ťažkej, pastózne vrstvenej krajiny do novej zrozumiteľnejšej tenkej vrstvy svojho vyjadrenia s odvážnejším koloritom.  Doterajšia skúsenosť autora a jednoduchšie, no presnejšie vyjadrenia vo farebných sériach a blokoch ponúkajú náhľady do bohatej vnútornej krajiny umelca.